Prečo tohtoročný ChaChaLand nebude

ChaChaLand funguje od roku 1992. Je málo táborov na Slovensku, ktoré existujú dlhšie. A málo takých, odkiaľ by sa vracalo také množstvo spokojných detí, ktoré už po návšteve Zeme smiechu a zábavy nechcú leto stráviť inde. Za 27 rokov sa ich u nás vystriedali tisíce, kariéru sme naštartovali niekoľkým známym umelcom, profesijnú cestu sme nasmerovali mnohým mladým ľuďom, ďalším sme ukázali, v čom sú dobrí a ako si ísť za svojím cieľom. To všetko vďaka nezištnej práci desiatok dobrovoľníkov, ktorí na úkor vlastného voľna trávia leto v ChaChaLande a starajú sa o deti iba preto, lebo ich to baví. ChaChaLand si väčšina z nich vyskúšala aj v pozícii dieťaťa-rekreanta a ostala mu verná doteraz, pretože ich projekt nadchol.

Ten, kto v ChaChaLande bol, vie, v čom sme iní. ChaChaLand je rekreácia s kultúrno-spoločenským zameraním, celý program 17-dňového tábora sa zverejňuje mesiace vopred a do bodky ho naplníme (ak nie je proti počasie), o čom môžu iné tábory iba snívať. Doobeda sa deti zdokonaľujú vo svojich zručnostiach, učia sa nové veci v záujmových krúžkoch – od spoločenských tancov, cez vlastnú táborovú televíziu, rádio, noviny, detské laboratórium až po divadlo, šport či debatný krúžok. Poobedia patria dobrodružným hrám podporujúcim tímovú spoluprácu a spolupatričnosť. Večery sú o revuálnych programoch, v ktorých účinkujú deti, či už ako súťažiaci alebo protagonisti umeleckých čísel. To všetko môžu rodičia sledovať live cez internet. A to vďaka tomu, že tábor celý rok pripravuje stabilný tím zapálených ľudí, ktorí to celé robia na pomery detských rekreácií v nevídanom rozsahu a kvalite.

O to zarážajúcejšie je pre nás to, v akom svetle sú schopné nás vykresľovať niektoré médiá a ľudia, odvolávajúc sa na neoverené informácie a nepotvrdené svedectvá. V rozdúchanej hystérii sa rozbehol doslova hon na ChaChaLand, ktorý z našej pozície vieme odrážať iba ťažko. Médiá o naše argumenty nestoja ani nehľadajú pravdu, ale, žiaľ, prezentujú tú svoju. Pohľad na dnešný ChaChaLand, spokojné deti a rodičov ignorujú. A to všetko na základe prifarbených príbehov z minulosti, ktoré zahŕňajú množstvo výmyslov, a to v kľúčových bodoch.

Budeme radi, ak si prečítate aj náš pohľad na aktuálne dianie. V prvom rade, pre deti v ChaChaLande určite úmyselne nepripravujeme úlohy so sexuálnym podtónom. V repertoári máme asi 200 súťaží, môže sa stať, že niektoré sú na dnešné pomery menej vhodné respektíve didakticky nefunkčné. Aj preto úlohy s lízaním nutelly z fólie či lepením cukríkov na brucho vyradíme. Nie preto, že v nich vidíme niečo sexuálne, ale preto, že ich vôbec nepotrebujeme, lebo ChaChaLand na tom zďaleka nestojí (!), ako sa snažia niektorí podsúvať. Desiatky podobných úloh poznáme z iných táborov, ale aj školských akcií. Sami sme ich hrali ako deti a vieme, že nielen my. Doba sa však mení a dnes by nebol problém nájsť súdneho znalca z odboru klinická psychológia alebo pedopsychológia, ktorý dokáže čokoľvek a aj opak čohokoľvek. Slepá baba či Kráľu, kráľu daj vojačka sa môže stať na kamere erotickou hrou… Pohladkanie víťaza vedomostnej súťaže môže niekto interpretovať ako nedovolený dotyk… Objatie dieťaťa pri rozlúčke s táborom je vlastne neprijateľné… Každý, kto bol niekedy v tábore, však vie, že animátor sa o dieťa nestará zopár hodín denne, ale po celý čas, a plní tak do istej miery funkciu náhradného rodiča.

Na základe svedectva Kataríny Danovej vystavili médiá verejnému pranieru zakladateľa ChaChaLandu Romana Paulinyho. Nehľadeli na základný princíp prezumpcie neviny a pracujú s plným menom človeka. Zaškatuľkovali ho bez toho, aby si uvedomovali svoju zodpovednosť a následky v prípade, ak sa ukáže, že sa činu nedopustil. Médiá k tomu dokonca pripájajú nehorázny konštrukt, že ChaChaLand je miesto, kde zneužívame deti a všetci sa navzájom kryjeme. Od tohto nezmyslu sa odvíja poľovačka na všetkých a všetko, čo sa týka ChaChaLandu. Ochotne sa do nej zapojili aj ľudia z iných cestovných kancelárií, hoci dobre vedia, aká náročná je starostlivosť o zverené deti.

Úsmevné sú v tomto kontexte niektoré výroky majiteľa cestovnej kancelárie, ktorý sa dnes vyjadruje na adresu ChaChaLandu. Nebudeme mu úder vracať, aj keď by sme na to mali veľa možností. Povieme len, že v ChaChaLande denný program zvládame nadštandardne, je organizovaný, určený pre všetky deti a navyše originálny. Spoluprácu s pánom Voštinárom a Twistovom sme v minulosti ukončili my z vlastného rozhodnutia, pretože nám nemohol ponúknuť kapacitne vyhovujúci objekt, a nie naopak.

Poďme si ale povedať, prečo médiá konajú tak, ako konajú. Nemajú na výber. Na začiatku totiž napísali, že v ChaChaLande sa zneužívajú deti, informovali o tom na základe jednej výpovede a s generálnou platnosťou. Povedali teda, že ChaChaLand je zlé a hriešne miesto, kde nie je zabezpečená bezpečnosť detí. Ak by vysvitlo, že to tak nie je, a teda zverejnili lož, prišli by o to najcennejšie čo majú – reputáciu. Denník SME a Denník N pracovali s výpoveďou Kataríny Danovej, ktorú bezvýhradne prezentuje ako faktickú. V žurnalistike sa to volá „mäso“. Denník SME sľuboval, že ju podporí ďalším mäsom, teda inými tromi príbehmi zneužívania detí našimi vedúcimi. Nestalo sa tak, publikovali iba takzvanú ryžu, ktorá s prvotným obvinením nesúvisí ani ho nijako priamo nepodporuje.

Denník SME zverejnil informáciu o mimotáborovom vzťahu nášho bývalého kolegu Radovana v 90. rokoch s 15-ročnou Zuzanou, o ktorom vedelo celé okolie, vrátane rodičov dievčaťa a flirtovanie našej bývalej kolegyne Eriky s iným naším bývalým kolegom Tomášom prostredníctvom posielania fotografií, ktoré sa udialo takisto mimo trvania rekreácie a v čase, keď mala ona 15 rokov a my sme s dotyčným pánom už nespolupracovali. Netreba zrejme pripomínať, že je nemiestne vyžadovať zodpovednosť za správanie ľudí mimo tábora, teda v rámci ich voľna. Nie je v silách žiadneho organizátora tábora vylúčiť, že medzi dieťaťom a táborovým vedúcim sa neskôr vyvinie akýkoľvek vzťah. To ale neznamená, že takému niečomu zákonite predchádza sexuálne zneužívanie alebo príprava naň (tzv. grooming), ktoré má presnú trestnoprávnu definíciu, a naozaj ňou nie je to, čo sa snaží vo svojich konštruktoch prezentovať denník SME. Mimochodom, s Erikou sme spoluprácu ukončili pre jej nedostatočnú starostlivosť o deti. Na jej pokus o osobnú pomstu noviny naleteli a nechali sa zaviesť nepravdivým svedectvom, navyše bez záujmu overiť fakty a okolnosti.

Čo je tiež podstatné, ak by si ktokoľvek posvietil na akýkoľvek iný projekt fungujúci 27 rokov cez podobne účelovú prizmu, ako to teraz robia médiá v prípade ChaChaLandu, tak by sa oveľa vážnejšie príbehy našli v nejednej škole, inom detskom tábore, detskom domove alebo reedukačnom centre. Máme informáciu, že s takými príbehmi už ľudia dokonca médiá kontaktovali, to ale pravdepodobne nezapadá do „aféry ChaChaLand“ v evidentnej snahe zničiť tento projekt, a preto sa o nich nepíše.

V prípade ChaChaLandu boli naopak médiá ochotné zverejniť množstvo neoverených informácií, teda takých, pri ktorých jedna strana tvrdí niečo iné ako druhá a objektívny dôkaz neexistuje. Napísali aj o situáciách, pri ktorých boli svedkovia, využili ich však len pri „dokazovaní“ pravdy jednej strany. To je aj prípad posledného článku SME zo 6. mája.

Navyše, okrem neoverených informácií sa médiá uchýlili aj k vysloveným lžiam, ako:

1. Ľudia v ChaChaLande vedia o zneužívaní detí a kryjú páchateľov
Väčšina ChaChaLandského tímu sa s menom Katarína Danová prvý raz stretla v článku na blogu Naskurnik.sk. Je nemysliteľné, aby 30-členná skupina dospelých ľudí, prípadne stovky rodičov detí z ChaChaLandu, kryli trestný čin, ak by sa stal. Máme za to, že v ChaChaLande k zneužívaniu detí neprichádzalo a neprichádza. V opačnom prípade by sme bezodkladne konali.

2. V ChaChaLande neškolíme vedúcich, iba im hovoríme, aby im deti netykali
Trojdňové školenie s prezentáciami, modelovými situáciami, predstavovaním programu, psychologickým aspektom práce, prístupom k rodičom i deťom organizujeme každoročne, tu je videoreportáž z jedného takého školenia:

Príprava nových kolegov je na vysokej úrovni, je kontinuálna a vrcholí spoločným sústredením, kde dopodrobna preberáme starostlivosť o deti, denný režim, povinnosti vedúcich, programovú náplň aj systém fungovania. Nových vedúcich vyberáme v prísnom konkurze a nie tak často, pretože máme 20 – 25 stabilných spolupracovníkov, ktorí k nám chodia rok čo rok. Hlavného vedúceho si nevolíme z prihlásených dobrovoľníkov mesiac pred začiatkom ako mnohé iné tábory, ten náš sa od začiatku projektu nezmenil.
Mimochodom, s deťmi si tykáme, napriek tomu nemáme žiadne problémy s ich disciplínou a slušným správaním.

3. V súťažiach máme 12 – 14 ročných chlapcov, dievčatá povzbudzuje športový komentátor, aby sa snažili...
Vo všetkých programoch zapájame všetky deti, takže v súťažiach sú deti od 7 do 15 rokov. Športového komentátora máme pri vybíjanej, inak máme len moderátorov, ktorí v tomto prípade vysvetľujú pravidlá, vyberajú súťažiacich a rozdávajú odmeny. To, ako konkrétna súťaž pri bazéne prebieha, je nakrútené na videu v plnej dĺžke, jeho zhliadnutie sme ponúkli aj novinárovi denníka SME, aby si spravil reálny obraz a nemusel sa spoliehať len na opis programu spred 20 rokov od respondentky. Novinár nemal záujem video si pozrieť!

4. „Chlapcom bolo pred tým povedané, aby si obliekli dvoje trenírok. Aby to nebolo až tak vidno, ak by sa im postavil“
Závažný výrok novinár v článku nikomu nepripísal a použil trpný rod. Nevieme, kto mal niečo také chlapcom povedať. Vieme, že animátori, pochopiteľne, nič také deťom nehovoria. Ak si to povedali medzi sebou rovesníci, ťažko tomu zabrániť. Novinár v telefonickom rozhovore s jedným z členov nášho tímu priznal, že respondentka nevie, od koho taký výrok počula. Nečudo, v článku sa snažila spomínať si na presné detaily spred 20 rokov. V článku to však novinár opomenul a napriek nejednoznačnosti týchto spomienok s nimi pracoval opäť ako s faktami a podsúva ich bez overenia.

5. Roman Pauliny, Martin Poláš neodpovedali na otázky SME, píše novinár v článku z 26. apríla
Tieto otázky redaktor nikdy nezaslal, hoci disponuje súkromnými adresami aj mobilnými číslami na oboch ľudí. Otázky zaslal na e-mail info@chachaland.sk, čo je všeobecná kontaktná adresa, oslovil v nich výhradne vedenie tábora.

6. Roman Pauliny a ďalšie osoby z ChaChaLandu sa vyhrážali novinárke Zuzane Kovačič Hanzelovej
Komunikácia všetkých ľudí s touto novinárkou je k dispozícii, ide o hrubé zavádzanie.

7. V ChaChaLande je bežné, že vedúci po večeroch pijú alkohol
Absolútny nezmysel, pitie v ChaChaLande nie je dovolené (nielen rekreantom, ani vedúcim) rovnako ako v iných táboroch. Ak k požitiu alkoholu prišlo, ide o zlyhanie jednotlivca (samozrejme s následkami) a nie tolerovanú prax.

Kauza je umelá, nekončíme

V situácii, keď SME a iné médiá nemajú žiadne dôkazy o zneužívaní detí, uchyľujú sa k výmyslom a skladaniu fiktívnej mozaiky z podporných tvrdení. A budú za každú cenu hľadať novú špinu, hoci nepotvrdenú, len aby si zachránili reputáciu a zbierali kliky respektíve predplatiteľov cez falošné príbehy.

Prečo si médium prikrášľuje príbeh a stavia ho na vode? Lebo „základ“ sa minul. Ak by sa navyše téme venoval skúsený novinár, postupoval by inak a aj „základ“ by mal inú podobu. Vypočul by si príbeh Kataríny Danovej, skontroloval vstupné dáta, rozprával sa s odborníkom, ktorý pracuje s obeťami a odborníkom, ktorý pracuje s páchateľmi. Príbeh by napísal ako reportáž s neuvedenými menami a prípadne podal trestné oznámenie. Počkal by na postup polície, výsledok by bol buď ukončený spor s trestom a potom aj s celými menami, alebo zistenie, že príbeh je postavený na vode. Generalizovanie by bolo korektné, článok by mohol mať prínos, napríklad v tom, na čo majú rodičia pripraviť svoje deti, ako vyberať tábory, ako komunikovať s detskými inštitúciami a podobne. Médiá napokon priniesli aj vysvetľujúce články, v niektorých z nich sú opísané veci aj odborníkmi v danej oblasti, ktorí hovoria o detských kolektívoch, možnostiach zneužívania detí, zneužívania moci a o šikane dôveryhodne, ale noviny aj tieto materiály účelovo prinášajú s bulvárnym titulkom v štýle „Pokračovanie aféry Chachaland“ – čo napokon neznalého čitateľa privádza k spájaniu odborníkmi opísaných vecí s ChaChaLandom alebo výlučne s ChaChaLandom...

Dalo sa poukázať na problematické oblasti pri organizovaní detských táborov, no nie podrobiť jedného z vedúcich neúnosnému tlaku bez toho, aby bolo voči nemu čo i len vznesené obvinenie. Novinár s potrebnou profesijnou etikou by sotva na základe neovereného svedectva vystavil na pranier konkrétneho človeka. V tomto prípade bola reportáž zverejnená s označením tábora, „páchateľa“ a verejným tlakom na medializovanie podobných prípadov. Článok bol napísaný tak, ako by autori mali stopercentnú istotu a boli by neskutočne silní v základných faktoch, pričom vedia, že ak nie, tak sami môžu mať problémy so zákonom.

Od tohto bodu už nejde o príbeh zneužitej dievčiny a nejakého páchateľa, a nejde o príbeh, ktorý by mal pomôcť iným ľuďom nestať sa obeťou (ale ani páchateľom, na čo novinári zabúdajú), ale o príbeh, ktorý sa podľa médií nemôže skončiť inak, len zatvorením konkrétneho tábora, čomu nasvedčuje aj ďalší text SME z konca apríla. Pokračovanie je už o tom, že príbeh nie je príbehom možného trestného činu (jeho prezumpcie, aby sme boli správni), ale príbeh prostredia dospelých ľudí, ktorí mali nalákať deti do hriešneho prostredia tábora, aby sa tam mohli diať nekalé veci…

Každému normálne zmýšľajúcemu človeku je jasné, že celá táto kauza je blud. Rodičia by predsa do tábora ChaChaland neposielali svoje deti celé roky a mnohí opakovane. A ak by aj posielali, tie by sa po návrate vo veľkom sťažovali (v tábore máme výrečné, asertívne deti, nie je to prostredie uzavretého kolektívu kláštora, deti denne telefonujú s rodičmi, píšu si esemesky, množstvo detí pôsobí v iných kolektívoch umeleckej či predmetovej činnosti, väčšina z nich by netolerovala pocit straty bezpečia). Nič z toho sa, samozrejme, nedeje. Našou nevýhodou ale je, že sa ťažko voči antikampani a účelovému konštruktu takéhoto rozsahu dokážeme rovnocenne brániť. Veľmi si vážime podporu, ktorú nám vyjadrili desiatky rodičov a priaznivcov ChaChaLandu. Väčšina z nich nezrušila svoju objednávku pobytu ani na najbližšie leto, pretože pozná pravdu. Aj ich postoj nás motivuje pokračovať v myšlienke a projekte, ktorý spríjemňuje letné prázdniny deťom z celého Slovenska.

Zároveň však vnímame tlak, pod ktorý nás vystavil nezodpovedný prístup médií. V takejto atmosfére je priam nemožné urobiť detský tábor s prirodzenou motiváciou a nadšením, ktoré je nevyhnutné k tomu, aby ľudia, dobrovoľníci dokázali odviesť svoj bežný výkon na hranici fyzických a psychických síl. Vieme si zároveň predstaviť, ako by útoky na ChaChaLand pokračovali aj počas jeho priebehu. Nepochybne by to zahŕňalo šikanu rôznymi cestami, ale aj ataky a tlak na našich kolegov, sponzorov, klientov, teda rodičov a ich deti. Tomu sa za každú cenu chceme vyhnúť, pretože základom je pre nás naďalej leto spríjemňovať, a nie naopak.

Dospeli sme preto, podľa nás, k správnemu rozhodnutiu – dopriať ChaChaLandu toto leto prestávku, aj keď tým riskujeme, že sklameme našich verných zákazníkov, ktorí už aj na tento rok objednali deťom pobyt u nás. Veríme, že naše rozhodnutie pochopíte. Chceme, aby sa naše meno čím skôr očistilo, aby sme načerpali nové sily pokračovať a motiváciu urobiť tento detský tábor i po takejto negatívnej skúsenosti ešte lepším. Čas využijeme aj na to, aby sme pokračovali v právnych krokoch, ktoré sme podnikli.

Urobíme všetko preto, aby sa ChaChaLand vrátil v takej forme, ktorú nikto nebude môcť spochybňovať a aby rekreácia naďalej bola jedinečným miestom, odkiaľ sa deti vracajú domov spokojné a šťastné.

Reakcie klientov

  ste najlepší

 Ste úžasný! <3 veľmi rada sa tam znovu vrátim. Bolo to niečo úžasné! Úžasný ľudia! Úžasné zážitky! ĎAKUJEM VEĽMI PEKNE! <3 úžasne sa mi začalo leto vďaka vám! <3

Tabor bol uplne užasny ten naj tabor, veduceho som mala skveleho dalo sa s nim velmi dobre porozpravať ale aj zasmiať. Dufam že nabuduci rok bude ešte lepšie s tymi naj naj naj ľuďmi....

ChaCha in PRESS